Poskytovanie špecializovaných služieb spojených so softvérovým vybavením Microsoft

Krátky popis

Predmetom zákazky je poskytovanie špecializovaných služieb spojených so softvérovým vybavením Microsoft v rozsahu pravidelného a automatického poskytovania služby podpory technológií Microsoft v prostredí verejného obstarávateľa a poskytovanie platených služieb softvérových špecialistov na základe písomnej objednávky v rámci rozšírenej podpory licenčného softvérového vybavenia Microsoft.

Podrobné vymedzenie predmetu zákazky tvorí Kapitolu B.1 Opis predmetu zákazky a Kapitolu B.2 Obchodné podmienky plnenia predmetu zákazky týchto súťažných podkladov.

Opis obstarávania

Predmetom zákazky je poskytovanie špecializovaných služieb spojených so softvérovým vybavením Microsoft v rozsahu pravidelného a automatického poskytovania služby podpory technológií Microsoft v prostredí verejného obstarávateľa a poskytovanie platených služieb softvérových špecialistov na základe písomnej objednávky v rámci rozšírenej podpory licenčného softvérového vybavenia Microsoft.

Ďalšie doplňujúce informácie

Vo vzťahu k definičným znakom, podľa ktorých zmena dodávateľa nie je možná z ekonomických a technických dôvodov, pričom ide najmä o požiadavku vzájomnej zameniteľnosti alebo interoperability s existujúcim zariadením, službami alebo inštaláciami podľa pôvodnej zmluvy, zmena dodávateľa by verejnému obstarávateľovi spôsobila významné ťažkosti a podstatnú duplicitu nákladov, je potrebné uviesť, že: ­a) podľa § 10 ods. 2 zákona, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti; b) v súvislosti s princípom hospodárnosti a efektívnosti je zásadné, čo vlastne predstavuje hospodárne a efektívne verejné obstarávanie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na fakt, že tomuto princípu by malo podliehať aj samotné rozhodnutie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, či vôbec bude predmet zákazky obstarávať. Z hľadiska efektívneho hospodárenia s verejnými financiami môže totiž byť často najlepším riešením zrealizovať predmet zákazky vlastnými kapacitami a nezačať postup verejného obstarávania vôbec. V prípade, že je prijaté rozhodnutie zadávať zákazku do externého prostredia, často vzniká kolízia praktických potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a výkladu princípu hospodárnosti a efektívnosti zo strany kontrolných orgánov (vládny audit alebo ÚVO). Pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa je často efektívnejšie a hospodárnejšie obstarať predmet zákazky rýchlo, s malými transakčnými nákladmi a riadnym dodaním požadovaného predmetu zákazky tak, aby mohol bez problémov plniť svoje hlavné činnosti. V protiklade s tým môže byť snaha o zabezpečenie čo najširšej hospodárskej súťaže, ktorá na jednej strane zvyšuje transakčné náklady, ale aj riziko nedodania predmetu zákazky v požadovanom čase alebo kvalite; c) miera hospodárskej súťaže by teda mala byť v každom prípade relativizovaná náročnosťou predmetu zákazky a zodpovedajúcou kvalitou o tento predmet sa uchádzajúcich hospodárskych subjektov - v tomto smere hrá kľúčovú úlohu správna rovnováha medzi pôsobením princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a voľnej súťaže na jednej strane a princípov integrácie, proporcionality a hospodárnosti a efektívnosti v rámci jeho rozmeru najlepšej hodnoty za peniaze; ­d) aj procesy verejného obstarávania sú spojené s negatívnymi externalitami, resp. zneužívaním týchto procesov, napr.: samotná časová a administratívna zložitosť procesov obstarávania, (z praxe sa obvyklé trvanie procesu verejnej súťaže na nadlimitnú zákazku sa predpokladá v rozsahu min 3-6 mesiacov, niekedy dlhšie),• zneužívanie revíznych postupov a umelé predlžovanie procesu, • rôzne formy administratívnej obštrukcie, šikany, či „filibusteringu“, • účasti osôb, ktoré neuskutočňujú relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, • kolúzne správanie súťažiteľov.
­e) súčasne, princíp hospodárnosti a efektívnosti je totožný s princípom súkromného investora (Private Creditor Principle), ktorý vyžaduje, aby pri verejných zákazkách obstarávateľ v čo najširšom rozsahu postupoval ako starostlivý (diligent) súkromný investor a z pohľadu racionality starostlivého súkromného investora pristupoval aj k obstarávaniu predmetu zákazky;
f) vo vzťahu k predmetným definičným znakom (zmena dodávateľa nie je možná – účelná / spôsobila by verejnému obstarávateľovi významné ťažkosti) sa tak ako potrebné / účelné javí aplikovanie princípu proporcionality (§ 10 ods. 2 ZVO) – v prípade vzájomne kolidujúcich právnym poriadkom aprobovaných práv (napr. potreba / oprávnenie zmeny zmluvy (na základe princípu hospodárnosti a efektívnosti) vs. princíp hospodárskej súťaže), právny poriadok aprobuje tzv. test proporcionality, ktorý v prvom kroku (kritérium vhodnosti) vyžaduje identifikáciu cieľa (účelu), ktorý zásah do priznaného práva sledoval a ktorý musí byť z právneho hľadiska legitímny a legálny – súčasťou tohto kroku je aj skúmanie racionálnej väzby medzi týmto prostriedkom (zásahom) a sledovaným cieľom, teda či ním možno tento cieľ dosiahnuť. V druhom kroku (kritérium potrebnosti) je potrebné posúdiť, či nie je možné použiť na dosiahnutie sledovaného cieľa prostriedok, ktorý by bol vo vzťahu k predmetnému právu šetrnejší. Tretím krokom (kritérium pomernosti) je posúdenie proporcionality v užšom zmysle – vyvažovanie dvoch v kolízii stojacich práv či hodnôt a následné uprednostnenie jednej z nich v konkrétnom prípade.
Aj na základe formálneho posudzovania proporcionality vo vzťahu k navrhovanej zmene zmluvy je so zreteľom na skutkový stav, legislatívno - právne aspekty, charakter navrhovanej zmeny, technické, právne, procesné, finančné súvzťažnosti, princíp hospodárnosti a efektívnosti, princíp súkromného investora (Private Creditor Principle), negatívne externality procesov verejného obstarávania, možné prijať záver, že relevantným záverom takéhoto posúdenia je vyššia váha a prednosť zmeny zmluvy prostredníctvom dodatku, než zmena dodávateľa prostredníctvom realizácie nových postupov verejného obstarávania. V súlade s uvedeným tak zmena dodávateľa nie je prakticky možná / účelná pri vynaložení takej starostlivosti, ktorú je možné primerane a spravodlivo od verejného obstarávateľa očakávať, čo prezumuje naplnenie predpokladu, že zmena dodávateľa nie je možná / účelná z ekonomických dôvodov alebo technických dôvodov a naplnenie predpokladu, že zmena dodávateľa by spôsobila verejnému obstarávateľovi významné ťažkosti alebo podstatnú duplicitu nákladov.
Verejný obstarávateľ zároveň opakovane a v neposlednom rade uvádza, že požiadavka na zmenu zmluvy prostredníctvom Dodatku č. 2 predstavuje iba aktuálne (prechodné) riešenie.
Hodnota dodatočného plnenia predstavuje max. 30,77% z pôvodnej hodnoty Zmluvy, t.j. predstavuje menej ako 50 % pôvodnej hodnoty zmluvného vzťahu a v prípade skoršieho ukončenia súťaže reálna čerpaná hodnota z doplnkových služieb môže byť nižšia.

Text

Vo vzťahu k definičným znakom, podľa ktorých zmena dodávateľa nie je možná z ekonomických a technických dôvodov, pričom ide najmä o požiadavku vzájomnej zameniteľnosti alebo interoperability s existujúcim zariadením, službami alebo inštaláciami podľa pôvodnej zmluvy, zmena dodávateľa by verejnému obstarávateľovi spôsobila významné ťažkosti a podstatnú duplicitu nákladov, je potrebné uviesť, že: ­a) podľa § 10 ods. 2 zákona, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti; b) v súvislosti s princípom hospodárnosti a efektívnosti je zásadné, čo vlastne predstavuje hospodárne a efektívne verejné obstarávanie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na fakt, že tomuto princípu by malo podliehať aj samotné rozhodnutie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, či vôbec bude predmet zákazky obstarávať. Z hľadiska efektívneho hospodárenia s verejnými financiami môže totiž byť často najlepším riešením zrealizovať predmet zákazky vlastnými kapacitami a nezačať postup verejného obstarávania vôbec. V prípade, že je prijaté rozhodnutie zadávať zákazku do externého prostredia, často vzniká kolízia praktických potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a výkladu princípu hospodárnosti a efektívnosti zo strany kontrolných orgánov (vládny audit alebo ÚVO). Pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa je často efektívnejšie a hospodárnejšie obstarať predmet zákazky rýchlo, s malými transakčnými nákladmi a riadnym dodaním požadovaného predmetu zákazky tak, aby mohol bez problémov plniť svoje hlavné činnosti. V protiklade s tým môže byť snaha o zabezpečenie čo najširšej hospodárskej súťaže, ktorá na jednej strane zvyšuje transakčné náklady, ale aj riziko nedodania predmetu zákazky v požadovanom čase alebo kvalite; c) miera hospodárskej súťaže by teda mala byť v každom prípade relativizovaná náročnosťou predmetu zákazky a zodpovedajúcou kvalitou o tento predmet sa uchádzajúcich hospodárskych subjektov - v tomto smere hrá kľúčovú úlohu správna rovnováha medzi pôsobením princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a voľnej súťaže na jednej strane a princípov integrácie, proporcionality a hospodárnosti a efektívnosti v rámci jeho rozmeru najlepšej hodnoty za peniaze; ­d) aj procesy verejného obstarávania sú spojené s negatívnymi externalitami, resp. zneužívaním týchto procesov, napr.: samotná časová a administratívna zložitosť procesov obstarávania, (z praxe sa obvyklé trvanie procesu verejnej súťaže na nadlimitnú zákazku sa predpokladá v rozsahu min 3-6 mesiacov, niekedy dlhšie),• zneužívanie revíznych postupov a umelé predlžovanie procesu, • rôzne formy administratívnej obštrukcie, šikany, či „filibusteringu“, • účasti osôb, ktoré neuskutočňujú relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, • kolúzne správanie súťažiteľov.
­e) súčasne, princíp hospodárnosti a efektívnosti je totožný s princípom súkromného investora (Private Creditor Principle), ktorý vyžaduje, aby pri verejných zákazkách obstarávateľ v čo najširšom rozsahu postupoval ako starostlivý (diligent) súkromný investor a z pohľadu racionality starostlivého súkromného investora pristupoval aj k obstarávaniu predmetu zákazky;
f) vo vzťahu k predmetným definičným znakom (zmena dodávateľa nie je možná – účelná / spôsobila by verejnému obstarávateľovi významné ťažkosti) sa tak ako potrebné / účelné javí aplikovanie princípu proporcionality (§ 10 ods. 2 ZVO) – v prípade vzájomne kolidujúcich právnym poriadkom aprobovaných práv (napr. potreba / oprávnenie zmeny zmluvy (na základe princípu hospodárnosti a efektívnosti) vs. princíp hospodárskej súťaže), právny poriadok aprobuje tzv. test proporcionality, ktorý v prvom kroku (kritérium vhodnosti) vyžaduje identifikáciu cieľa (účelu), ktorý zásah do priznaného práva sledoval a ktorý musí byť z právneho hľadiska legitímny a legálny – súčasťou tohto kroku je aj skúmanie racionálnej väzby medzi týmto prostriedkom (zásahom) a sledovaným cieľom, teda či ním možno tento cieľ dosiahnuť. V druhom kroku (kritérium potrebnosti) je potrebné posúdiť, či nie je možné použiť na dosiahnutie sledovaného cieľa prostriedok, ktorý by bol vo vzťahu k predmetnému právu šetrnejší. Tretím krokom (kritérium pomernosti) je posúdenie proporcionality v užšom zmysle – vyvažovanie dvoch v kolízii stojacich práv či hodnôt a následné uprednostnenie jednej z nich v konkrétnom prípade.
Aj na základe formálneho posudzovania proporcionality vo vzťahu k navrhovanej zmene zmluvy je so zreteľom na skutkový stav, legislatívno - právne aspekty, charakter navrhovanej zmeny, technické, právne, procesné, finančné súvzťažnosti, princíp hospodárnosti a efektívnosti, princíp súkromného investora (Private Creditor Principle), negatívne externality procesov verejného obstarávania, možné prijať záver, že relevantným záverom takéhoto posúdenia je vyššia váha a prednosť zmeny zmluvy prostredníctvom dodatku, než zmena dodávateľa prostredníctvom realizácie nových postupov verejného obstarávania. V súlade s uvedeným tak zmena dodávateľa nie je prakticky možná / účelná pri vynaložení takej starostlivosti, ktorú je možné primerane a spravodlivo od verejného obstarávateľa očakávať, čo prezumuje naplnenie predpokladu, že zmena dodávateľa nie je možná / účelná z ekonomických dôvodov alebo technických dôvodov a naplnenie predpokladu, že zmena dodávateľa by spôsobila verejnému obstarávateľovi významné ťažkosti alebo podstatnú duplicitu nákladov.
Verejný obstarávateľ zároveň opakovane a v neposlednom rade uvádza, že požiadavka na zmenu zmluvy prostredníctvom Dodatku č. 2 predstavuje iba aktuálne (prechodné) riešenie.
Hodnota dodatočného plnenia predstavuje max. 30,77% z pôvodnej hodnoty Zmluvy, t.j. predstavuje menej ako 50 % pôvodnej hodnoty zmluvného vzťahu a v prípade skoršieho ukončenia súťaže reálna čerpaná hodnota z doplnkových služieb môže byť nižšia.